|
|
|
Počúvajme na naše deti, oni náš môžu všeličo naučiť !
Delená radosť je dvakrát radosť, delená ťažkosť je už len pol ťažkosti.
Tak sa hovorí. A naozaj! Radosť je väčšia keď sa niekto ešte spolu s tebou teší, a ťažkosť je menšia, keď to niekomu povieš; on ťa podporí, porozumie ti a súcíti.
Súcit mal aj Svätý Martin k tomu chudákovi ktorý bol roztrhaný, špinavý, hladný a bolo mu chladno. Mal súcit k nemu, a delil si s nim aj to, čo nebolo jeho (vojenský kabát), hoci vedel že ho za ten skutok čaká väzenie. Aj väzenie prežil, a potom bol už len požehnaný, a zvolený za biskupa. Aby sme si naňho pamätali, presnejšie povedané na jeho dobre skutky, každý rok na deň jeho smrti 11.11. podvečer si v Korábe zapálime Svätomartinovské svetlo. A v tom ohni, svetle či svetielku, poznáme dobrotu, teplotu a súcit. Aj tohto toku ho naše deti šírili, priliehavým spôsobom pre nich. Každý z nich mal svoj lampión, najpestrejší a najradostnejší ako len jeho rodič dokázal urobiť. A hrdo, lebo deti vedia čo to znamená byt dobrý, pomáhať a deliť sa, nosili svoje malé svetielko pred sebou a delili dobrotu a radosť. So smiechom a s piesňou na rozžiarenej tváre, sa pomaly šírili vibrácie dobroty, vďaky a lásky po uliciach nasej dediny. Nesmelí ľudia si netrúfli prísť na miesto, kde sme celú scénku nainštalovali, a kde sme sa ten celý dej aj zahrali. Keby áno: uvideli by, ako sa to ozaj stalo, prečo si naň spomíname, čo sa to od neho môžeme naučiť. A môžeme sa naučiť mnoho, hlavne podeliť sa o niečo. Je to jedno o čo ide; či je to kus chleba, či je to strecha nad hlavou, či je to pekný zážitok, či je to ťažkosť ktorú prežívame... Ako sa Martin podelil o kabát, tak sme sa mi podelili pri ohníku s koláčikom a dali sme polovicu niekomu, kto s nami prišiel. Zaspievali sme si pri Martinovom ohníku piesne o svetielku, a potom sa pieseň po uliciach vlnila sama. Mnohí nás čakali už za bránami, trpezlivo si na nás čakali a tešili sa, že nás môžu vidieť. Všetci mali iba pekné reči pre naše deti. Ako by aj nie, veď sú najlepšie! Málo bolo ľudí , ktorí nepočuli spevavé detské hlásky a nepobežali na okna svojich domov, aby videli čo sa to stáva, aké sú to svetielka, o čom hovorí tá pieseň. Dalo sa len počuť: "aký ste krásni a milí.." a zrazu sa rozžiarili aj najustatejšie tvare. Verte, dobrota a radosť sú chytľavé choroby: rýchlo sa stávaš aj ty šťastný, keď ti niekto daruje hoci len úsmev. Vtedy sa tvoje srdce vyplní dobrotou. A tomu nás naučili naše deti.
Teta Tanja
FOTO |
